reklama

Bola som v meste mŕtvych

Zomrelo tam okolo 1,5 milióna ľudí. Týrali ich, nechávali ich hladovať, lámali im končatiny, robili na nich pokusy... Áno hovorím o najstrašnejšom najväčšom koncentračnom tábore. Osvienčim, alebo po nemecky Auschwitz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (45)
Obrázok blogu

Do mestečka Osvienčim sme prišli ráno o piatej. Bolo ako bez života, všetko totiž ešte spalo. Len dve čajky sa pred Kauflandom hádali o kúsok rožka. Išli sme k táboru...To miesto vyzeralo tak záhadne, smutno a zároveň mysticky. Práve vychádzalo slnko. Celý areál bol zahalený do fialovoružovej hmly.
Naša exkurzia sa začala o ôsmej. Dostali sme poľskú sprievodkyňu. Ani som nevedela aká je poľština pekná, ale o tom inokedy.

Tábor bol zriadený príslušníkmi SS v roku 1940. boli v ňom väznení poľskí politickí väzni, vojnoví zajatci, rómovia, homosexuáli, ale hlavne židia. keď sme prešli železnou bránou s nápisom Arbeit macht frei (práca oslobodzuje), snažila som sa vrátiť do minulosti... akoby som bola jedna z nich. O pár metrov ďalej by stál doktor, ktorý by nás rozdelil do dvoch radov. Do ktorého radu by zaradil mňa? do radu pre práce neschopných a poslal by ma rovno do plynu, alebo do radu pre zdravých a zdatnejších, ktorý pôjdu na smrť až potom čo si to poriadne odpracujú?

Tí čo išli na smrť: boli presvedčení o tom, že sa idú sprchovať a dezinfikovať. Každý dostal mydlo a uterák. A 40 nahých bezbranných ľudí čakalo na vodu, namiesto ktorej sa z otvorov začal sypať Cyklon B. látka slúžiaca na deratizáciu, ktorá sa vplyvom tepla sa začala vyparovať. Nikto nemal šancu.
Bola som aj v “sprchách“, stála som vedľa pecí, v ktorých spaľovali ich mŕtve telá... bol to zvláštny pocit.
Druhá časť exkurzie bola už v ďalšej časti- Birkenau, ktorá bola vystavaná v roku 1941 a bolo to najväčšie vyhladzovacie centrum.

Som rada, že som na túto exkurziu išla. Aj keď nebolo príjemné počúvať o Mengeleho pokusoch na malých deťoch a o tých všetkých spôsoboch trestania. Napr. keď mal niekto rozopnutý gombík, alebo keď niekoho uvideli robiť si potrebu, nechali ho celú noc stáť v miestnosti 90x90cm, kde boli štyria väzni a otvor, cez ktorý sa im dostával vzduch mal približne 10cm štvorcových. K tým najnepríjemnejším zážitkom určite patria aj časti, kde sme videli osobné veci týchto chudobných ľudí. Samozrejme v Osvienčime neboli len chudobní, ale tie lepšie a kvalitnejšie veci boli posielané do Nemecka. Boli to napr. okuliare, topánky, protézy rúk a nôh, šatstvo...

Bolo to všetko potrebné? Neviem či sa vôbec dá pochopiť význam toho všetkého. Každopádne nesmieme zabudnúť na to, koľko hrôzy to prinieslo. Nesmieme dopustiť, aby sa niečo podobné zopakovalo.





Kristína Opálenská

Kristína Opálenská

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem prírodu..stromy,kamene,slnko,búrky...... chcela by som vedieť lietať:) Zoznam autorových rubrík:  -ne-všedný deňSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu