reklama

Ako si mi skoro odišiel do neba...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)
Obrázok blogu

Bolo to včera, bola streda, vracali sme sa z mesta. povedal si že to neurobíme ako zvyčajne, ale že tento krát odprevadíš ty mňa a sám pôjdeš na zastávku... že tak sa to patrí. nakoniec, sme trochu meškali tak si sa so mnou rozlúčil už na chodníku neďaleko môjho domu.
Ked si odchádzal nešla som domov, neviem prečo ale ostala som tam stáť a pozerala som na teba. Nestíhal si autobus. Ten už brzdil pri zastávke a ty si bol ešte len na prvom prechode. Rozbehol si sa,no utekal si príliš rýchlo. Autobus stál, čakal ťa. Dobre, hovorím si,stihne to. Ked si začal spomalovať nechápala som, žeby to nebol tvoj autobus? A zrazu si ležal na zemi. Bolo mi to jasné. Bola som asi 100 metrov od teba. A tu vzdialenosť som prebehla takou rýchlosťou, že keby mi odmerali čas asi by som bola nový atletický objav.
Keď som pribehla, ešte som nevedela, že je to také zlé. dvihla som ti nohy a snažila som sa s tebou rozprávať. Nevnímal si. Mal si vyvrátené oči. Kašľala som na nohy potreboval si inú pomoc. Dýchal si. Hľadala som tvoj mobil, lebo ja som svoj nemala. A nikde nebol, nemohla som ho nájsť. Nemal si ho v nohaviciach ani v taške. Bola som zúfala potrebovala som zavolať pomoc. Nikto nebol nablízku, ani autá už nechodili. A zrazu... nedýchal si... zlyhalo ti srdiečko... neviem s istotou povedať či bilo, alebo nie, necítila som pulz... hrozne som sa triasla možno preto.
Pozerala som na teba ako... umieraš... Pred očami sa mi premietalo veľa veci, veľa myšlienok. Niekto mi hovoril: rozlúč sa s ním, on ti zomrie, koniec, už s ním nikdy nebudeš. Naozaj aj taká strašná vec mi prebleskla hlavou. Ale potom som si povedala: STOP, NIE, TY NEZOMRIEŚ! Ja viem, že by si sa rád stretol s maminou, ale ešte nie je čas, ja ťa tu potrebujem viac ako ona. Nepustím ťa, nikam nejdeš! Vtedy som zbadala dvoch ľudí, ktorí hneď pribehli. Boli to poliaci. Neviem či mi rozumeli, ale kričala som na nich čo majú robiť. Telefón, potrebujem telefón, zavolajte záchranku! Telefón nemali... bolo treba konať... jeden z chlapov ti dával masáž srdca, ja umele dýchanie... a ty nič.. ani náznak.. len bezvládne telo, neprítomný pohľad.. potom si sa ťažko nadýchol, akoby si sa topil.. a potom zasa nič... tak ďalej!
Masáž! Dýchaj!
Dvihni mu nohy!
Zavolaj pomoc!
Rýchlo!
Maťko?! Maťko?!
Prosím. Dýchaj!
Preber sa!
Prosííím!
Toto trvalo nekonečné tri minúty.. asi najdlhšie tri minúty v mojom živote...a potom, keď som znovu išla do teba vdýchnuť vzduch, zastavil si ma... Už je dobre Kristínka. Bola som tak šťastná. Ani neviem ako, ale zrazu tam stáli dvaja policajti so slovami už ide sanitka... tá prišla asi za 5 minút. Policajti sa zatiaľ vypytovali nezmyselne otázky... ako sa voláte, koľko máte rokov. Ja som ani nevedela povedať kde bývam a kedy som sa narodila.
Ty si sa stále pýtal: čo sa stalo?- odpadol si. Kde sme? – na zastávke pri N-centre. Aký je deň? –streda. Už sú prázdniny? –Áno prvý týždeň. Zajtra je štvrtok, dramák ma vystúpenie. –Čo aký dramák? Neviem o čom hovoríš...a znovu čo sa stalo?..- Tieto otázky si zopakoval asi 5krat.To je jedno, hlavne, že si v poriadku. Ostatné si už asi pamätáš... sanitku, nemocnicu...

Ani som sa nestihla poďakovať tím poliakom. Neviem či by som to sama zvládla. Naozaj neviem či by som ťa sama zachránila. Veď bolo treba toľko vecí, dýchanie, srdce, nohy, pomoc. Som šťastná, nesmierne šťastná a vďačná...

..ľúbim ťa! NNS



Kristína Opálenská

Kristína Opálenská

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem prírodu..stromy,kamene,slnko,búrky...... chcela by som vedieť lietať:) Zoznam autorových rubrík:  -ne-všedný deňSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu