Bol raz jeden veľký pozemok. Tento pozemok si kúpil istý bohatý pán. Nasťahoval sa do vily, ktorá tu stála. Tento pán mal toľko peňazí, že mohol mať všetko na čo si len pomyslel...
Bol namyslený a bezcitný. Rozhodol sa, že si postaví najväčší a najkrajší dom na svete...
Onedlho začal pristavovať ďalšie nové izby a vila zo dňa na deň rástla. Žil v prepychu a staval ďalej, aj napriek tomu, že vedel ,že na záhrade má nebo. Vila stále narastala a nebo sa zmenšovalo.
Ľudia ho márne prosili nech prestane stavať, lebo nebo úplné zmizne.
Pánovi boli všetci ľahostajní. Všetci až na jednu jeho slúžku do ktorej sa bezhlavo zamiloval. Prežili spolu čistú romantickú lásku. Keď sa však mali brat, dievčina náhle ochorela.... a o pár týždňov... zomrela. Odišla do neba.
Pán dal okamžite zbúrať svoju nádhernú vilu, rozdal všetky peniaze chudobným a býval len v malej drevenej chatke na okraji neba, ktoré opäť dorástlo do pôvodnej veľkosti.. Bol šťastný, že tu mohol ostať bývať a že mohol byť blízko svojej milej.
(autor neznámy)
Tento príbeh som počula už dávno... občas si naň spomeniem...
a premýšľam......čo dokáže láska...:)
16. sep 2007 o 18:10
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 145x
na záhrade má nebo
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)