Dnes som bola u zubárky. V čakárni som sedela asi hodinu, ale vôbec som sa nenudila. Bola tam totiž jedna postaršia pani. Vlastne viem presne koľko mala rokov- 85. Tá pani bola veľmi zhovorčivá. Porozprávala nám o svojich trápeniach, bolestiach a rôznych chorobách...
Hovorila nám ako ju strašne bolia nohy, a že kôli tomu nemôže spávať. Že už sa nevládze starať o záhradu a vinohrad. Že je sama a nechcú jej prideliť opatrovateľku a že ju nezoberú do starobinca lebo má dom a tak im bude musieť dať úplatok. Ani jej deti za ňou nechodia často. Hovorila o tom aké je zdravie dôležité a vzácne. Že peňazí mala vždy dosť, ale zdravie si za ne kúpiť nemohla.
Rozprávala nám o príhode z minulého týždňa, keď spadla zo schodov na dvore a nedokázala sa sama postaviť. Ležala tam dve hodiny, kým sused nezačul jej volanie o pomoc.
Hovorila nám o prístupe doktorov. Keď bola u očnej a chcela nové silnejšie okuliare, doktorka jej povedala: “A načo Vám budú? Veď už máte vyše osemdesiat. To je zbytočné“ A podobne ju odmietol aj iný doktor, keď chcela ísť ležať do nemocnice z dôvodu silného kašľa.
Povedala, že je zmierená s tým, že čoskoro zomrie. Že by jej vôbec nevadilo keby zomrela hneď v tejto chvíli. Priamo v čakárni svojej zubárky. A hovorila to s úsmevom... Dozvedeli sme sa aj, že keď zomrie, jej dcéra má za úlohu na pohreb ju pekne očesať a obliecť jej tie najlepšie šaty.
Za celý ten čas nepovedala nič pozitívne. Nič čo by ju potešilo, nič z čoho by mala radosť...
Ako-tak rozprávala, premýšľala som... Keď budem stará budem aj ja taká? Budem frflať a na všetko nadávať? Vôbec sa nebudem usmievať? Budem nešťastná? Bude ma všetko bolieť? A čo ak budem sama? Aj ja budem takto čakať na smrť? Budú ma považovať za zbytočnú?
....a musím byť vôbec stará? Hneď som aj dostala odpoveď. Do čakárne prišiel pán, ktorý vyzeral byť dosť starý. Pomalšie sa pohyboval, mal biele vlasy a na tvári hlboké vrásky. Ale keď som sa mu pozrela do očí niečo mi nesedelo. Jeho pohľad bol mladý. Mala som z neho úplne iný pocit ako z tej sťažujúcej sa pani. Len si tam tak sedel a usmieval sa. Ten pán má síce vysoký vek...ale predsa je mladý...dušou.
16. jún 2007 o 12:24
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 461x
O starobe
Kľud, pohoda, spomienky a trochu menej energie. Tak si predstavujeme starobu. Hmm je to pekná predstava, len sladké ničnerobenie...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)